Mnohí ľudia si kladú otázku ako byť šťastný, pritom žijú v slobodnej krajine s prístupom k jedlu, pitnej vode a s možnosťou cestovať. Veľa ľudí má majetky, často cestuje do exotických destinácií, ale akosi sa stále necítia šťastní. Keby materiálne bohatstvo bolo kľúčom ku šťastiu, potom by ľudia z Bhutánu nepatrili medzi najšťastnejších ľudí, ale najšťastnejší by boli Švajčiari, či ľudia z iného vyspelého štátu. V Bhutáne nemá väčšina ľudí takmer nič okrem skromného príbytku, ale aj tak je tu smerodajným meradlom rozvoja ‚hrubé domáce šťastie’ namiesto ‚hrubého domáceho produktu‘. Ako vraj raz povedal Budha: "Človek sa stane šťastným, až keď prestane túžiť."